V tomto článku by boli použité neslušné slová, preto radšej nebudem písať svoje komentáre. Uvediem čisto len prepis rozhovoru . . . pokračovanie článku
Poviem Vám, pozrite si to ... už dávno som sa tak nepobavil na reklamnom letáku. pokračovanie článku
Slovensko - členský štát EU s rozvinutou trhovou ekonomikou, sociálny štát - to zase rád náš premiér používa. Jedni majú túto krajinku radi, iní ju radi opúšťajú. Ja tu tiež žijem a pracujem ... pokračovanie článku
... vždy keď sedím s nohami spustenými na najvyššej hradbe ... je mi proste fajn :-) pokračovanie článku
Ženské meno Alžbeta má hebrejský pôvod, je novozákonné a v preklade znamená "Bohu zasvätená" Sú to citovo založené ženy. Majú dobré vystupovanie, vedia sa jasne a stručne vyjadrovať. Takmer vždy sa snažia vo svojej kariére rýchlo napredovať k vyššej pozícii. Chcú si získať náklonnosť okolia a len nerady sa vzdávajú moci, alebo nadobudnutých výhod. Citový život je utajovaný, plný vzplanutí, ktoré však vzápätí zhasnú. Chcú, aby ich druhí chápali, ale ich odmeranosť im v tom veľmi nepomáha. Ktovie, či bola "Bohu zasvätená" aj Alžbeta z nasledujúceho príbehu ... pokračovanie článku
... príbeh o neobjavenom poklade ... pokračovanie článku
Niektoré obrázky na blogu je lepšie vidieť detailnejšie ... ponúkam jednoduchý návod ... pokračovanie článku
Kostolec je maličké nenápadné miestečko na Slovensku. Čím ma zaujalo? Najprv ničím, boli to len tri bodky na mape, až kým strýko Google nepovedal, že je to ... pokračovanie článku
Každý človek je jedinečný. Niektorí sú však výnimoční a ja obdivujem ľudí, ktorí dokážu to, čo ja nie ... pokračovanie článku
Nechcel som veriť, že také niečo na Slovensku máme. A just máme. V maličkej zapatrošenej dedinke pár kilometrov na juhovýchod od Levíc ... pokračovanie článku
... vraví Ďuro Paľovi sadajúc na medzu pod Javorinkou. Vždy keď ta idem, tu hore si rád posedím. Mám ju ako na dlani. Odtiaľ vyzerá ako na tom obraze čo májú pán učiteľ v triede. Nože, nestoj tam toľko, sadaj ku mne, dám Ti koštovať z tabaku čo strýc Gregor z Pešti priniesli ... pokračovanie článku
Už v škôlke ma učili prechádzať cez cestu na prechode na zelenú. Ako som však vyrástol ... asi sa časy tiež pomenili a dnes už asi neplatí ... pokračovanie článku
Vstúpiť na Slovinskú pôdu a nenavštíviť slávny žrebčín Lipice ... to by bol vari aj hriech :-) pokračovanie článku
Kde? - Slovinsko, Triglav 2864 m.n.m - najvyšší vrch Julských Álp.
Prečo? - Lebo tá nádhera Vám vtláča slzy šťastia do očí ... pokračovanie článku
Príbeh o kratučkom ale o to krajšom okamihu ... pokračovanie článku
Ahojte, som autobus. V jednu sobotu prišiel za mnou jeden chalanisko a spýtal sa ma či nechcem byť slávny. "Hmm!", pomyslel som si - Prečo nie? Veď len tu tak stojím a nič nerobím. pokračovanie článku
Mám zlú automapu, alebo je už desiatky rokov stará, alebo som ja blbec a nechápem ... ale podľa mňa "obzvlášť turisticky zaujímavé miesto" takto nevyzerá ... pokračovanie článku
Staroba, dospelosť, mladosť. Tri synonymá jedného života. Mladý som už bol, dospelý asi nikdy nebudem a staroba - pred ňou mám rešpekt ... pokračovanie článku
Keď sa niečo stane
otváram Ti dušu
prezerám si dlane
či je to tam zapísané pokračovanie článku
Sú veci, ktoré robím, lebo musím. Sú ale veci, ktoré robím preto, lebo chcem, lebo sa mi to páči a baví ma to. Možno to nie je najdokonalejšie, ale určite najlepšie ako viem. S tým drevom sa treba rozprávať a keď mi povie celý svoj príbeh, vznikne z neho toto ... pokračovanie článku
Kde? - Modra nad Cirochou
Čo? - Modranská podkova - prehliadka zručnosti ťažných koní
Kto? - Krásne kone, šikovní pohoniči a spústa nadšených divákov
Prečo? - Lebo som hrdý na to, že sa darí v mojej rodnej obci organizovať takéto krásne podujatie :-) pokračovanie článku
... až po chvíľke mi dôjde to čo som v prvom momente prepočul ... vo Viedni ... zákaz platí vo Viedni :-) ... hneď si vydýchnem a spokojne spomínam na posledný víkend ... pokračovanie článku
Neviem čo mám k tomuto príspevku povedať ... lebo slušné slová ma nenapadajú a tie neslušné sa sem nehodia ... pokračovanie článku
Niekto raz prirovnal Slovensko k rozprávkovej krajine. Osobne mu úprimne dávam za pravdu - na každom druhom kopci sa vypína nejaký hrad, po cestách sa preháňajú rytieri na mocných tátošoch a slovenské dievčatá ... sú princezničky ako z obrázku. Tak prečo nezájsť na jeden z hradov a pohľadať nejakú tú princeznú :-) Prajem príjemné hľadanie. pokračovanie článku
Najprv je len malým zlatým guľatým zrnkom. Neskôr si oblečie zelené šaty. Ani sa nenazdáme a je znovu v zlatom šate. Trošku si z neho odložíme a zvyšok zjeme. Čo je to? pokračovanie článku
Nebavilo ma už cestovať autom, tak som si zaobstaral lietadlo, no trápilo ma, že nemôžem zaletieť vyššie, tak som si kúpil raketu a teraz ... len tak sadnem do rakety a obletím si Zem ... pokračovanie článku
:-) Troška poézie objavenej vo fotografii pokračovanie článku
O tejto malebnej dedinke uprostred očarujúcej prírody na zlome Veľkej Fatry a Nízkych tatier som už párkrát písal. Bol som tam na jeseň i v zime a neodolal som vybrať sa tam teraz, keď sa príroda ukázala v celej svojej zelenej nádhere. Prajem príjemný - zelený návrat ... pokračovanie článku
Dnes je posledný deň v tomto roku, kedy je možné uzrieť na tomto rozprávkovom zámku skutočných drakov, princov a princezné a mnoho ďalších rozprávkových bytostí naživo. Končí sa 11. ročník "Najkrajšie slovenské rozprávky na Bojnickom zámku". Program je pripravený výhradne pre deti a skutočne sa je na čo pozerať. Program trvá 90 minút a prehliadka začína každých 15 minút. Ak ste niekde z okolia a nemáte program a doma samé poslušné detičky, tak šup-šup, posledný vstup je o 19:00. Na ukážku zopár fotiek ... pokračovanie článku
Precitol som s pocitom úplnej bezmocnosti. Myseľ mi fungovala, no nedokázal som sa pohnúť. Slnečné lúče ma úplne oslepovali. Mohol som len načúvať a to čo som počul neveštilo nič príjemné. Zo všetkých strán znelo: "Mors! Mors! Mors!..." Na chvíľku zastala predo mnou nejaká mohutná postava, zatienila slnko a ja som mohol na okamih vidieť čo sa vlastne deje. Vyzeralo to ako nádvorie nejakého hradu. Množstvo postáv naokolo odetých v čiernych rúchach neustále dokola opakovalo to slovo - Smrť! Viac som nezazrel - na hlavu mi navliekli nejakú vrecovinu. Začal som mať strach. Snažil som sa pohnúť - nešlo to. Cítil som obrovské kŕče v nohách a ťažko sa mi dýchalo. Ruky spútané dozadu za širokým stĺpom, celé telo spútané hrubým lanom. Zrazu všetko stíchlo ... prestal som na chvíľu dýchať ... znovu som sa snažil pohnúť ale mohol som pohnúť jedine hlavou. Začul som kroky. Niekto kráčal po piesku smerom ku mne. Potom to šlo už veľmi rýchlo - len okamih a zacítil som okolo seba hroznú páľavu, počul som praskot horiaceho dreva a prvý krát som dokázal vydať zo seba hlas - hrozný výkrik - došlo mi čo sa tu deje. Plamene pomaly začali konať svoje dielo ... pokračovanie článku
Vyrobiť si doma maslo. Upiecť vlastný chlieb v peci. Utkať vlastný pokrovec. Vystrúhať si píšťalku či dedkovi palicu. Vyrobiť si v zemi piecku a upiecť v nej zemiaky. Postaviť si v potôčiku vodný mlyn. Ležať si na vrchu plne naloženého voza so senom a hľadieť na modrú oblohu ... to všetko a mnoho iných spomienok sa mi vrátilo, keď som kráčal Vlkolíncom. Akoby sa tu zastavil čas, alebo som sa ja vrátil v čase a vstúpil akoby do úplne iného sveta. pokračovanie článku
jan.ontkocgmail.com
